Lucien Xavier Michel Andrianarahinjaka

Avy amin'i Wikipedia
Mbola ambangovangony  amin'ny resaka Mpanoratra sy resaka Madagasikara ity lahatsoratra ity ary tokony hofenoina.

Azonao atao ny mandray anjara eto amin'ny Wikipedia amin'ny alàlan'ny fanitarana azy.
Jereo koa ny pejy Ahoana ny manao takelaka rehefa te-hijery hoe ahoana no fanaovana azy.

Lucien Xavier Michel Andrianarahinjaka
Ankapobeny
Anarana Lucien Xavier Michel Andrianarahinjaka
Teraka 30 Desambra 1929 tao Fianarantsoa, Fianarantsoa,  Madagasikara
Maty 11 novambra 1997
Fiaviana sy ny andraikitra
Firenena  Madagasikara
Asa : Mpanoratra tononkalo, kabary
  • Le système Littéraire Traditionnel Betsileo
  • Terre promise
Taona niasana -
Fiainana manokana

Iza moa i Profesora Lucien Xavier Michel ANDRIANARAHINJAKA ?[hanova | hanova ny fango]

Photo de LXM Andrianarahinjaka

ANDRIANARAHINJAKA Lucien Xavier Michel teraka ny 30 Desambra 1929 tao Fianarantsoa ary maty ny 11 novambra 1997. Zanak’i RANDRIA Michel Joseph, Ben’ny tanàna Malagasy voalohany tao antampotanànan’i Fianarantsoa. Nanam-bady ary nanan-janaka 6 mianadahy izy. Professeur titulaire izy ary taorian’ny fisotroan-dronono dia nosalorana ny maha Professeur Emerite azy. Efa Filohan’ny Antenimieram-pirenena Entimbahoaka na Assemblée Nationale Populaire izy ny taona 1977 ka hatramin’ny 1991.

Fianarana nataony[hanova | hanova ny fango]

Ambaratonga fototra sy faharoa[hanova | hanova ny fango]

1936-1948 : tao Fianarantsoa izy no nianatra tao amin’ny Collège Saint Joseph Ambodisaha ;

1948-1952 : tao Antananarivo.

Ambaratonga Ambony[hanova | hanova ny fango]

Nitohy tamin’ny Ambaratonga ambony ny fianarany ka tany amin’ny Faculté des Lettres tany Paris Sorbonne no niatombohany tamin’ny taona 1952.

Tao amin’ny Oniversiten’Antananarivo nanomboka ny taona 1963,

1967 : Tany amin’ny Université de Bordeaux III izy no nanomana ny Doctorat en lettres.

Fiaraha-monina[hanova | hanova ny fango]

Traik’efa maro no nananany teo amin’ny sehatry ny asa indrindra amin’ny maha Professeur Titulaire azy. Namelombelona sy nitarika Fikambanana maro izy teo amin’ny sehatra sosialy, tanora sy syndicat ary ny maro hafa, …

Politika[hanova | hanova ny fango]

Teo amin’ny sehatra politika koa tompon-kevitra tamin’ny Fanorenana ny antoko RCM (Rassemblement Chretien de Madagascar) izy. Mpikambana mpanorina ihany koa ny antoko politika AREMA izy. Ministre Conseiller de la Présidence, chargé de l’Information de l’Orientation Idéologique et des relations avec les institutions (1976-1977), Solombavambahoakan’ny Fivondroanana Fianarantsoa II (1977-1991) ; filohan’ny Antenimieram-pirenena[1] (1977-1991).
Efa nitety firenena tsy latsaky ny 10 nohon’ny andraikiny sy ny fahaizany izy ary tsy latsaky ny 5 ihany koa ny mari-boninahitra azony toy ny Commandeur de la Pleïade, avy tamin’ny Ordre de la Francophonie.

Asa soratra[hanova | hanova ny fango]

Fa ny tena ifantohana eto dia amin’ny maha-mpanoratra an’i Lucien Xavier Michel ANDRIANARAHINJAKA. Amin’ny maha Mpampianatra mpikaroka sy Professeur azy dia maro ireo tranom-pamokarana, tranompanontam-boky ary gazety no niarahany niasa sy namohany asa soatra sy fikarohana toy ny Présence Africaine; Radio Universitaire tao Antananarivo, ny Gazety Lumière, Lakroan'i Madagasikara, Fanilo, Samy isika, Tahiry sy remby, Nifantoka betsaka tamin’ny fivoizana ny mahaizy azy ny kolotsaina Malagasy indrindra ho an’ny faritr’i Betsileo ny asa soratra sy fikarohana nataon’i Lucien Xavier ANDRIANARAHINJAKA.

Fikarohana[hanova | hanova ny fango]

Ny tena nampivaka azy dia ny thèse de Doctorat d’État en lettres (1987) nampitondraina ny lohateny hoe « Le système Littéraire Traditionnel Betsileo »[2]. Nanoratra sy nanangona ary namoaka amboaran-tonokalo maro izy tamina gazety sy gazetiboky ary boky toy ny :

  • Terre Promise[3] (izay tena nalaza)
  • Tononkalo tao amin'ny Nouvelle Somme de Poésie du monde Noir[4].
  • Ratsiafabahiny[5] : tononkalo Betsileo
  • Raony : Commentaire d’un poème Betsileo
  • Ramainty : commentaire
  • La poésie Tsimihety
  • Le thème de l’Amour dans la poésie Betsileo.

Ny ampahany amin’ny asa soratra sy fanangonana ary fanadihadiana nataon’i Lucien Xavier Michel ANDRIANARAHINJAKA anefa dia mbola tsy fantatry ny olona na ihany koa mbola tsy navoaka « publication ». Raha isaina dia tsy latsaky ny 25 ny fikarohana sy fandalinana mahakasika ny literatiora Malagasy nosoratan’i Lucien Xavier Michel ANDRIANARAHINJAKA.

Literatiora Betsileo[hanova | hanova ny fango]

Zava-dehibe ireo asa soratra sy fikarohana notontosain’i Lucien Xavier Michel ANDRIANARAHINJAKA. Nampivoitra indrindra ny literatiora am-bava Betsileo izy ary nahitàna ny karazany sy ny sokajiny amin’izay kanto ara-literatiora nampiavaka azy izay. Tao ny :

Sokela[hanova | hanova ny fango]

Toy izao ny vokatry ny fanadihadiana ny sokela izay notontosain’ I Lucien Xavier Michel ANDRIANARAHINJAKA ihany koa. Amin’ny maha literatiora ny sokela izay azo faritana amin’ny ankapobeny hoe kabary Betsileo, izay tena miavaka tokoa amin’ny hankatony, dia misy teboka 5 ireto izay tena notsipihin’ity Mpanoratra ity fa zava-dehibe eo amin’ny kanto ara literatiora na ny style Litteraire :

  1. Rindra (na Principe d’ordre) : firindrana ny tarona raha tsa atoratoraka fa apetraka amin’ny rindrane »
  2. Endrika (na Principe de convenance absolue) : « ny tanora amin’ny fihengo vakana eko ny manendrika ro atao. »
  3. Mifanaraka (na Principe de convenance relative) : « ny tanora toy ny vakana ka ny mety ro ampifanarahana. »
  4. Fotony (na Principe d’unité de fonds de base) : « kabary 100 ko 1000 tarona fa 1 ro vahany »
  5. Refy (ou Principe de Mesure) : « tsy lava loatra, tsy fohy loatra »

“Ny tarona tsa hay atao lava; rehe lava hoe ny ahitsa very ny kisoa, ko rehe lava ny tarona very ny soa.”

Références[hanova | hanova ny fango]

  1. Assemblée Nationale Populaire
  2. Andrianarahinjaka, L. X. M., 1987, Le système littéraire betsileo, Fianarantsoa, Ambozontany.
  3. Lucien Xavier Michel Andrianarahinjaka, Terre promise, Revue de l'ocean Indien (Antananarivo), 1988, 107p. ISBN: 88980526.
  4. « Nouvelle Somme de poésie du monde noir » coordonné par Damas, et qui révéla Thomas Rahandra et Lucien Xavier Michel Andrianarahinjaka, pp 150-160
  5. Michel-Andrianarahinjaka, L.X., la littérature traditionelle Betsileo: Pt. 3, La légende de Ratsiafabahiny. Textes; T. 2,1974, vol. 2 à 3, http://books.google.mg/books?id=mebwcQAACAAJ