Ranavalona I

Avy amin'i Wikipedia
Ranavalona I

Ranavalona I (1788-1861) dia mpanjakavavy malagasy izay nanjaka tao amin' ny Fanjakan' i Madagasikara nanomboka tamin' ny taona 1828 hatramin' ny taona 1861, izay mpanidrahindra tanindrazana sady nanohitra ny fitsabahan' ny Eorôpeana amin' ny raharaham-panjakany no nanandratra avo dia avo ny fanompoan-tsampy sy nanenjika fatratra ny fivavahana kristiana.

Fianakaviana[hanova | hanova ny fango]

Tsy nana-janaka tamin-dRadama I izy nefa niteraka an-dRakoto (ilay lasa Radama II) efa ho iray taona mahery taorian' ny nahafatesam-badiny.

Fitondrana[hanova | hanova ny fango]

Fiakarana teo amin' ny fitondrana[hanova | hanova ny fango]

Tamin' ny taona 1828, tamin' ny nahafatesan-dRadama I vadiny sady zanak' Andrianampoinimerina, dia Ramavo no niakatra teo amin' ny fitondranana tamin' ny 4 Aogositra 1829, araka ny lalànan' ny fifandimbiasana eo amin' ny fiandrianana, ka niova anarana hoe Ranavalona na Ranavalomanjaka fa tsy natao hoe Ramavo na Mavo na Rabodonandrianampoinimerina intsony.

Fanadiovana ny tao an-dapa[hanova | hanova ny fango]

Satria noheveriny fa tia vazaha loatra sy tsy niraharaha firy ny fivavahan-drazana ary nanova ny lamim-piarahamonina nifandovan' ny mpanjaka nifandimby Radama I, dia nataony izay tsy hisian' ireo mpiara-miasa tamin-dRadama I ka nasandrany avo indray ny fanompoana ny sampin' ny mpanjaka.

Tsy dia ny andriana loatra, araka izany, fa olon-tsotra no nianteherany hanatanjahany ny fahefany.

Nanjaka tanteraka ny antokon' ny Hova taorian' ny niambohon' ilay Mpanjaka tia fahalalahana, ary dia nanjaka tokoa ny habibiana izay tsy mbola fahita tao Madagasikara tamin' izany.

Fanandratana ny fomba-drazana[hanova | hanova ny fango]

Nihevitra izy fa fanitsakitsahana ny fiandrianany ny fanao sy hevitra nampidirin' ireo misiônera nitory ny Filazantsara teo amin' ny fanjakany satria sady nitory ny haratsian' ny fanompoan-tsampy no nampianatra ny fitovian' ny olombelona rehetra ka mifanohitra amin' ny fomba nolovana hatramin' izay, dia ny fisian' ny saranga samihafa, indridra ny fisian' ny fanandevozana. Hoy izy: "Ny fomban-drazako tsy mba mahamenatra ahy na mampatahotra ahy !". Tsy azo nomena fampianarana noho izany ny andevo nanomboka tamin' ny taona 1832 nanomboka nihamafy koa ny fanenjehana ny Kristiana ka nisy ny novovoina ary maro no nandao ny fonenany.

Namono Kristiana maro dia maro tamin' ny taona 1857 izay heveriny ho mpivarotra tanidrazana. Hoy izy, mantsy an' ireo Kristiana malagasy "Miala amiko ka mba ialako, mahafoy ahy ka mba foiko !".

nofoanany ny finoana kristiana, noheverina ho fahavalon' ny fanjakana sy mpamadika ireo misiônera sy ny mpanaraka azy. Tamin' ny taona 1849 no tena nafana ny fanenjehana ireo Kristiana izay nodorana velona, notapahan-doha na navarina avy teny amin' ny havoana.

Fanitarana fanjakana[hanova | hanova ny fango]

Tsy ny tanin' ny Madagasikara manontolo no nofehezin' ny Fanjakana merina, izay nataon' ny Eorôpeana hoe "Fanjakan' i Madagasikara", ka noho izany dia niezaka Ranavalona I mba hanjaka koa tamin' ireo mponina tany amin' ny tapany atsimo-atsinanan' i Madagasikara sy ny ao afovoany atsimo ary any avaratra-andrefana izay teo ambany fiarovan' ny Frantsay nanorim-ponenanan tao Nosibe hatramin' ny taona 1841, faha Napoléon III.

Fifandraisana tamin' ny vahiny[hanova | hanova ny fango]

Noroahiny hody ny solontenan' ny fanjakana britanika sady nanohitra ny fidiran' ny tafika frantsay tao amin' ny fanjakany izy tamin' ny taona 1829. Nobodoiny ny tany sy fananan' izy ireo

Nifandraharaha tamin' ny mpivarotra eorôpena ihany Ranavalona I tamin' ny hisian' ny fanamboarana fanaka sy fitaovam-piadiana eto an-toerana hiarovany ny fanjakany, ka ilay Frantsay atao hoe Jean Laborde, izay mpanao taozavatra tsy niankina tamin' ny fanjakana frantsay, no nisahana izany nanomboka tamin' ny taona 1843.

Nila fiarovana tamin' ny Frantsay i Rakotondradama nefa tsy nampahalala mialoha izany an-dRanavalona I izay tezitra noho izany ka nandroaka ny Eorôpeana izay noheveriny fa nikononkonona fanonganana.

Frantsay vitsy dia vitsy no mba navahan' ny mpanjakavavy tamin' izany, ka isan' ireo i Jean Laborde, izay olona nitokisany tokoa nandritra ny 25 taona. Izy no nanangana ozinina maro, sy nampiditra indostria maro tao amin' ny firenena ary izy koa no vy nahitana ny Rovan' i Manjakamiadana, izay nilana olona an' arivorivony tamin' ny nananganana azy. I Jean Laborde no naharesy lahatra ny Mpanjakavavy ka nampalefaka azy tamin' ny vahiny. Nanomboka nisokatra ny fifanakalozana ara-barotra amin' ny tany ivelany.

Anisan' ireo nanohy niaina tao Imerina i Jean Laborde, mpandraharaha iray izay nanamboatra basy sy nanorina orinasa hafa tamin' ny anaran' ny fitondram-panjaka, ary Joseph-François Lambert, mpiantoka frantsay sy mpivarotra andevo niaraka tamin' i Printsy Radama II, dia nanao sonia fifanarahana fifaneraserana fantatra amin' ny anarana hoe Charte Lambert.

Fifehezana ny vahoaka[hanova | hanova ny fango]

Namoaka karazana lalàna izay nanageja tokoa ny vahoakany ny mpanjakavavy. Ireo mponina eto Madagasikara dia afaka niampanga ny heloka isan-karazany toy ny halatra, ny fanarahana ny fivavahana kristiana ary indrindra ny famosaviana, izay voasazy amin' ny fihinanana tangena. Teo anelanelan'ny taona 1828 sy 1861, dia nahafaty olona 3 000 teo ho eo isan-taona ny fandaràn' ny tangena.

Fiafarany[hanova | hanova ny fango]

Ny zoma 16 Aogositra 1861, tamin' ny 7 ora maraina no niamboho tamin' ny faha-73 taonany ny mpanjakavavy rehefa nanjaka 33 taona, ka Rakotondradama izay antsoina hoe Radama II no nandimby azy.

Jereo koa[hanova | hanova ny fango]

Boky[hanova | hanova ny fango]

  • Académie malgache. Collection de documents concernant Madagascar et les pays voisins, Volume 4, Part 4 (in French). Antananarivo: Imprimerie Moderne de l'Emyrne.
  • Ade Ajayi, Jacob Festus (1989). Africa in the Nineteenth Century until the 1880s. Paris: UNESCO. ISBN 978-0-520-03917-9.
  • Andrew, David; Blond, Becca; Parkinson, Tom; Anderson, Aaron (2008). Lonely Planet Madagascar & Comoros. London: Lonely Planet. ISBN 978-1-74104-608-3.
  • Bloch, Maurice (1986). From blessing to violence: history and ideology in the circumcision ritual of the Merina of Madagascar. Cambridge, UK: Cambridge University Press. ISBN 978-0-521-31404-6.
  • Brown, Mervyn (2016). A History of Madagascar. Markus Wiener Publishers.
  • Campbell, Gwyn (2012). David Griffiths and the Missionary "History of Madagascar". Leiden, The Netherlands: Brill. ISBN 978-90-04-20980-0.
  • Cole, Jennifer (2001). Forget Colonialism?: Sacrifice and the Art of Memory in Madagascar. Berkeley, CA: University of California Press. ISBN 978-0-520-92682-0.
  • Dominique Ranaivoson, Madagascar : dictionnaire des personnalités historiques, Sépia, Saint-Maur-des-Fossés ; Tsipika, Antananarivo, 2011 (2e éd.), p. 151 (ISBN 978-2-84280-101-4).
  • Ellis, William (1838). Volume 2 of History of Madagascar: Comprising Also the Progress of the Christian Mission Established in 1818. London: Fisher, Son & Co.
  • Ellis, William (1870). The Martyr Church. London: J. Snow.
  • Freeman, Joseph John; Johns, David (1840). A narrative of the persecution of the Christians in Madagascar: with details of the escape of six Christian refugees now in England. Berlin: J. Snow. Retrieved 5 February 2011.
  • Frémigacci, Jean (1999). "Le Rova de Tananarive: Destruction d'un lieu saint ou constitution d'une référence identitaire?". In Chrétien, Jean-Pierre (ed.). Histoire d'Afrique (in French). Paris: Editions Karthala. pp. 421–444. ISBN 978-2-86537-904-0.
  • Jackson, Guida M. (1999). Women Rulers Throughout the Ages. An Illustrated Guide. ABC-CLIO.
  • Koschorko, Klaus; Ludwig, Frieder; Delgado, Mariano (2007). A history of Christianity in Asia, Africa and Latin America, 1450–1990. Cambridge, U.K.: Wm. B. Eerdmans Publishing Co. ISBN 978-0-8028-2889-7.
  • Laidler, Keith (2005). Female Caligula: Ranavalona, the Mad Queen of Madagascar. London: John Wiley & Sons. ISBN 978-0-470-02226-9.
  • "L'habitation à Madagascar". Colonie de Madagascar: Notes, reconnaissances et explorations. Vol. 4. Imprimerie Officielle de Tananarive. 1898.
  • MacDonald Fraser, George (1977). Flashman's Lady. London: Collins. ISBN 978-0-00-744949-1.
  • Nicolas Martin, Symboles royaux et rivalités à la cour de Radama II, Antananarivo, 2021.
  • Oliver, Samuel (1886). Madagascar: An Historical and Descriptive Account of the Island and its Former Dependencies. Vol. 1. New York: Macmillan and Co.
  • Pfeiffer, Ida (1861). The last travels of Ida Pfeiffer: inclusive of a visit to Madagascar. London: Harper.
  • Prout, Ebenezer (1863). Madagascar: Its Mission and Its Martyrs. London: London Missionary Society.
  • Raison-Jourde, Françoise (1991). Bible et pouvoir à Madagascar au XIXe siècle. Antananarivo: Karthala Editions. ISBN 978-2-86537-317-8.
  • Ralibera, Daniel; De Taffin, Gabriel (1993). Madagascar et le christianisme. Paris: Karthala Editions. ISBN 978-92-9028-211-2.
  • Sharp, Leslie (2002). The Sacrificed Generation: Youth, History, and the Colonized Mind in Madagascar. Berkeley, CA: University of California Press. ISBN 0-520-22951-7.
  • Wright, Jennifer (2022). I że ci (nie) odpuszczę. Najbardziej mordercze kobiety w historii (in Polish). Wydawnictwo Poznańskie.